Človek sa vždy snaží zjednodušiť si prácu, ako najviac je to možné. S vývojom nových technológií sa objavujú stále nové možnosti ako to docieliť. V súčasnosti sa otázka ako nahradiť človeka v procese riadenia, mení skôr na otázku, či ho chceme nahradzovať. Úlohu tu zohráva aj ľudská psychológia. Často je pre nás ešte stále nepredstaviteľné, že by sme mali svoj život vložiť do rúk necítiaceho zariadenia, počítača.
Poďme ale pekne poporiadku. Nemci v druhej svetovej vojne stáli pred problémom ako ich novú raketu V1 s plochou dráhou letu dopraviť do Londýna bez pomoci pilota. Autopilot na rakete bol veľmi jednoduchý. Tvoril ho gyroskop, pomocou ktorého bola raketa schopná korigovať mierne odchýlky vo svojom kurze a malá vrtuľka na špici rakety. Tá sa počas letu náporom vzduchu začala točiť. Keď dosiahla preddefinovaný počet otáčok, bolo to znamenie, že raketa preletela požadovanú vzdialenosť a má spadnúť k zemi, na svoj cieľ. Nemci takto pomocou nich ostreľovali Londýn a dosahovali presnosť zásahov ±30km. „Britský piloti boli cvičený na odchytávanie týchto striel ešte počas letu nad Lamanchským kanálom. Ničiť raketu streľbou s guľometov, bolo nebezpečné, lebo guľky mohli iniciovať nálož. Tá vo vzduchu vybuchla a vytvorila ohromnú guľu explózie. Pilotom sa vtedy odporúčalo letieť priamo skrz explóziu. Tým sa vyhli najväčšiemu počtu črepín z výbuchu. Piloti prišli so zaujímavou taktikou. Lietadlom sa priblížili k rakete a svojím krídlom sa jemne priblížili ku krídlu rakety. Vzniknutý vzduchový vír potom krídlo rakety vychýlil natoľko, že destabilizoval gyroskop a raketa už nedokázala dorovnať odchýlku a spadla do mora.“
Vývoj technológie potom nabral obrátky. Autopilot sa rozvinul natoľko, že dokázal lietadlá udržiavať v letovej hladine ale aj meniť kurz. Dnešné bojové stíhačky už nie je možné ovládať bez pomoci počítača. Zámerne sú konštruované ako aerodynamicky nestabilné, to znamená, že ak by sme spravili model lietadla, napríklad z papiera a hodili ho vzduchom spadne na zem ako kameň, nedokáže sa sám svojím tvarom a rýchlosťou udržať vo vzduchu. Lietadlá takto skonštruované však dokážu vykonávať prudšie manévre a sú vo vzduchu celkovo obratnejšie. So zavedením takýchto nestabilných lietadiel prišla do praxe aj ďalšia novinka, a to: „fly by wire“. Myslí sa tým riadenie celého lietadla pomocou elektroniky. Dovtedy boli ovládacie prvky lietadla spojené priamo s riadiacou pákou hydraulicky. Od zavedenia fly by wire už mohlo byť celé lietadlo ovládané elektronicky. Pri nestabilných lietadlách bola asistencia počítača nevyhnutnosťou, piloti mali tendenciu nestabilitu lietadla dorovnávať a tým vznikal kmitavý pohyb lietadla hore a dole. Pilot cítil, že lietadlo padá preto ho potiahol vyššie, čo však bola priveľká korekcia a preto ho zase nasmeroval nadol. Týmto vznikali oscilácie lietadla a nekľudný let. 
Problém sa odstránil asistenciou počítača, ktorý udržoval lietadlo v stabilnom lete. Pilot už nemusel korigovať odchýlky, ale mohol sa plne sústrediť na samotný let lietadla a potrebné manévre.
Pre zaujímavosť spomeňme štartovanie z lietadlových lodí za pomoci katapultu. Celý proces štartu je riadený počítačom a pilot preberie riadenie, až keď sa stroj nachádza nad morom. Keď sa tento systém zavádzal, piloti mali ruky na riadiacej páke a podvedome zasahovali do tohto automatického procesu, čím spôsobovali havárie pri štarte. Preto podľa predpisu pilot položí pravú ruku na kryt kabíny, aby bolo jasné že nemôže narušiť štart.
Moderné bojové lietadlá piatej generácie dokážu znášať obrovské preťaženia, také pri ktorých už človek stráca vedomie. Nastala zaujímavá situácia, keď armáda požaduje od nového lietadla schopnosť spraviť manéver, ktorým sa dokáže vyhnúť rakete. Konštruktéri vedia takto lietadlo skonštruovať, ale vo výsledku pilot taký manéver nezvládne.
Pri moderných dopravných lietadlách piloti s lietadlom len odštartujú, vystúpajú do potrebnej výšky a o zvyšok cesty sa stará autopilot. Pilot ho iba kontroluje a prípadne rieši, nepredvídateľné situácie. Autopilot dokáže lietadlo naviesť na pristávací kurz a pilot preberie riadenie, až keď má vizuálny kontakt s letiskom. Štandardne lietadlo riadia dvaja piloti, no niektoré nízkonákladové spoločnosti chcú ušetriť a vďaka vyspelým autopilotom by radi lietali iba s jedným.
Kapitolou samou o sebe sú bezposádkové malé prieskumné lietadlá (UAV). Sú ovládané operátorom pomocou joysticku a obrazovky, alebo v blízkej budúcnosti plne naprogramované a celú misiu schopné odlietať samé. Pri diaľkovom riadení, nastávajú problémy ako je rušenie signálu nepriateľom, prípadne priamo zajatie lietadla pomocou nepriateľského pirátskeho signálu. Tieto lietadlá sa však zatiaľ používajú proti málo rozvinutým krajinám, takže tento problém zatiaľ nie je nutné riešiť. Budúcnosť je práve v tomto type lietadiel, kvôli ich nízkej cene, vysokej efektivite a ľahkej nahraditeľnosti. Klasické lietadlá sú limitované tým, čo dokáže zniesť ľudské telo. V armáde však stále platí jednoduchá rovnica, ak je výcvik človeka lacnejší ako technológia, ktorá by sa mala použiť na jeho nahradenie použije sa človek.
